Termovízie pre poľovníkov
Najpredávanejšie
Značky

Termovízny zameriavač Thunder 2.0. Šošovka 35 mm. Optické zväčšenie: 1,82x. Digitálne zväčšenie až 8x. Srnčia detekcia 1 800 m. Displej OLED...

Termovízny zameriavač Thunder 2.0. Šošovka 25 mm. Optické zväčšenie: 1,53x. Digitálne zväčšenie až 8x. Srnčia detekcia 1 200 m. Displej OLED...

Termovízny zameriavač Thunder 2.0. Šošovka 25 mm. Optické zväčšenie: 3,25x. Digitálne zväčšenie až 8x. Srnčia detekcia 1 200 m. Displej OLED...

Termovízny zameriavač Thunder 2.0. Šošovka 19 mm. Optické zväčšenie: 2,47x. Digitálne zväčšenie až 8x. Srnčia detekcia 1 000 m. Displej OLED...

Termovízny zameriavač Hikmicro Stellar SH35. Šošovka 50 mm. Optické zväčšenie: 3,85x. Digitálne zväčšenie až 8x. Celkové zväčšenie: 3086x. Detekcia...

Termovízny zameriavač Hikmicro Stellar SH35. Šošovka 35mm. Optické zväčšenie: 2,7x. Digitálne zväčšenie až 8x. Celkové zväčšenie: 21,6x. Detekcia...
Ako funguje termovízia?
Termovízne kamery fungujú na princípe zobrazenia tepelného žiarenia, ktoré všetky objekty sami vyžarujú. Jedná se o naprosto pasívne zobrazovacie prístroje, ktoré nepotrebujú žiadne osvetlenie objektov, ani zostatkové svetlo, alebo rôzne prísvity! Termovízné prístroje zobrazujú tepelné rozdiely objektov.
Skutočnosť, že existuje súvislosť medzi teplotou telesa a intenzitou ním vyžarovaného infračerveného žiarenia zistil už v roku 1900 Nemecký fyzik Max Karl Ernst Ludwig Planck, laureát Nobelovej ceny za fyziku.
Vývoju termovízii (termovizných kamier) se venuje vedný odbor infračervená termografia. Úlohou termografie je analýza infračervenej energie vyžarovanej daným objektom. Termografickým meracím systémom je možné zobraziť teplotné pole meraného objektu na jeho povrchu. Odbor termografie sa v širšom merítku rozvinul spoločne s rozšírením infračervených kamier, pre ktoré se obecne vžilo slovo termovízna kamera, resp. termovízia. Každé teleso s teplotou vyššou ako absolútna nula, vydáva infračervené žiarenie, ktoré je ľudským okom neviditeľné. Čím je teplota vyššia, tím je vlnová dĺžka vydávaného žiarenia kratšia. Termokamera meria vo svojom zornom poli dlhovlnné infračervené žiarenie. Termokamera teda v podstate „robí” obrázky z tepla.
Z čoho je termovízia zrekonštuovaná?
Termokamera pracuje na princípe bezdotykového merania teploty. Tento princíp je v podstate analogický ako záznam obrazu na filmu, alebo v ľudskom oku. V obrazovej rovine sú umiestnené svetlocitlivé elementy, ktoré zachytávajú obraz. Do ohniskovej roviny objektívu sa umiestňuje tzv. registračná plocha detektoru – FPA (zkr. z angl. Focal Plane Array). Infračervené detektory pre tepelné žiarenie vyžadujú pri výrobe špeciálne postupy a sú veľmi drahé. Dnes sú štandardom dvojrozmerné detektory, ktoré umožňujú súčasne registrovať celé zorné pole.
Jednou zo zvláštností termovízneho záznamu je skutočnosť, že tepelné žiarenie vyžaruje všetko, teda aj obíjmky objektívu, zobrazovacie šošovky a dokonca aj detektor sám. Aby sa zabránilo zobrazovaniu nežiadúcich "duchov" je nutné systém dôsledne odclánať nežiarivými clonami, prípadne zaistiť dodatočné chladenie detektoru.
Vzhľadom nato, že materiál z ktorého je vyrobená šošovka musí byť priepustný pre oblasť vlnových dĺžok tepelného žiarenia, tak sklo je pre tieto účely nepoužiteľné. Termovízia nevidí cez sklo. Šošovky pre termovízie sú vyrábané z germánia alebo zafíru, prípadne ďalších priepustných materiálov.
Pri vyšších teplotách sa vzhľadom k rozdielnej tepelnej vodivosti pozorované objekty zobrazujú vo vyššej kvalite než pri teplotách nižších, ako napr. pri daždi, kedy sa pozorované objekty ochladzujú na rovnakú teplotu, čo vo výsledku vedie k menšiemu teplotnému kontrastu a teda aj nižšej kvalite a ostrosti obrazu.